Keď sa povie termokamera, zrejme každý si vie predstaviť ako zhruba obraz z takéhoto prístroja vyzerá. Viete však aj to aký princíp sa skrýva za fungovaním termokamier? A ako to, že dokážu „vidieť“ aj v tme?
Princíp nie je nezvyčajný a história začala skôr, ako si možno myslíte
Aj keď sa to možno na prvý pohľad nemusí zdať, princíp fungovania aj moderných termokamier je totožný s princípom fungovania bežných kamier. Len namiesto bežného viditeľného svetla s vlnovou dĺžkou 400-700 nanometrov využívajú termokamery vlnové dĺžky v rozmedzí od 1000 do 14000 nanometrov.
Ako sme sa vlastne k takýmto zariadeniam dostali? Infračervené žiarenie nie je pre ľudstvo niečo nové. Objavil ho už v roku 1800 britský astronóm nemeckého pôvodu, William Herschel. Pôvodne sa používalo hlavne pre tepelné merania. Aj rozvoj detektorov infračerveného žiarenia sa v období do 1. svetovej vojny zameriaval hlavne na vývoj teplomerov a bolometrov.
Trvalo takmer storočie, aby sa termokamery začali vo veľkom používať aj mimo armády
Prvú kameru fungujúcu na princípe infračerveného žiarenia vynašiel v roku 1929 maďarský fyzik, Kálmán Tihanyi. Jeho vynález môžeme pokladať za prapredka moderných termovízií, akými sú napríklad FORTUNA General. Mal slúžiť pri protilietadlovej obrane Veľkej Británie.
Rozmach v civilnom využití termokamier však prišiel až koncom 90. rokov. Zásluhu na tom má fakt, že prišiel dramatický pokles cien nechladených zobrazovacích polí spolu s výrazným rozmachom vo vývoji.
Termokamery tak už neboli technológiou výlučne pre armádne použitie, ale uplatňovali sa aj v civilných „úlohách“. A aké použitie majú termokamery v civilnom sektore? Využívajú sa na analýzu budov, či umeleckých diel, pri diagnostike v medicíne, v systémoch navádzania a predchádzania kolíziám v autách, v poľovníctve a v mnohých ďalších oblastiach.
Zdroj obrázku: Ivan Smuk / Shutterstock.com
