Najlepší medzi najlepšími – Muhammad Ali

Muhammad Ali

Muhammad Ali

“Lietam ako motýľ, bodám ako včela.”

– takto opísal samého seba jeden z najlegendárnejších boxerov, Muhammad Ali. Bleskurýchle údery, vycibrené reflexy a neúnavný tanec okolo protivníka, to bola jeho ringová vizitka. Len máloktorý iný športovec sa vo svojom odvetví môže popýšiť toľkými oceneniami a uznaním zo strany divákov, odborníkov, súperov a dokonca aj laickej verejnosti. A známym sa nestal iba vďaka úspechom medzi šestnástimi povrazmi…

Začiatky a vzostup

Ali sa narodil ako Cassius Marcellus Clay v roku 1942 v americkom štáte Kentucky. Vyrastal v spoločnosti, kde čierni nemali rovnaké práva ako belosi. Čo to znamená, zistil už v mladosti. V obchode mu odmietli dať pohár vody, nakoľko mal nesprávnu farbu pleti. Podobných skúseností si v živote nazbieral viacero a podpísalo sa to na jeho svetonázore.

K športu sa dostal pomerne nezvyčajným spôsobom. Keď mal 12 rokov ukradli mu bicykel a policajt, ktorému skutok nahlásil, ho nasmeroval vybiť svoj hnev do telocvične, kde trénoval boxerov. Ešte ako osemnásťročný amatér získal zlatú medailu v poloťažkej váhe na rímskej olympiáde v roku 1960. V tejto etape svojej kariéry mal úctyhodnú bilanciu 100 výhier a 5 prehier. O pár mesiacov neskôr už zažil víťazný debut medzi profesionálmi.

Veľa talentu, málo skromnosti

Okrem prirodzeného nadania pre box si verejnosť u Claya/Aliho všimla ešte jednu výraznú charakteristiku. Svojich súperov zvykol v ringu verbálne zosmiešňovať a na adresu seba samého ani zďaleka nešetril chválou. Zviditeľnil sa aj výrokom: “Je ťažké byť skromným, keď som taký dobrý.” Na rozdiel od mnohých iných si však svoje slová v ringu aj dokázal obrániť a k zemi poslal mnohých pochybovačov.

Medzi nimi aj neporaziteľného “medveďa” s údajnými väzbami na podsvetie, Sonnyho Listona. Ten bol do ich vzájomného merania síl vo februári 1964 neohrozeným šampiónom v ťažkej váhe. Outsider duelu Clay však všetkým dokázal svoju veľkosť – neustálym pohybom, fyzickými i verbálnymi provokáciami Listona zdeptal a v siedmom kole zvíťazil technickým knokautom. Prvýkrát v kariére sa stal jednotkou v ťažkej váhe.

Ako čerstvý šampión sa Cassius Clay dal premenovať na Muhammada Aliho, konvertoval na islam a dobyl titulné stránky svetových novín. Rok po zisku titulu poslal Listona v kontroverznom zápase k zemi už v prvom kole. Objavili sa dohady, že tento súboj bol vopred dohodnutý, no nič to nezmenilo na fakte, že Ali sa veľkými písmenami zapísal do boxerskej kroniky.

Vietnam, exil a Zápas storočia

Ali pohodlne odvracal všetky pokusy boxerov zvrhnúť ho z trónu, prehral však súboj s oveľa nebezpečnejšou mašinériou. V marci roku 1966 odmietol narukovať do armády a ísť bojovať do Vietnamu. Stal sa tak ikonou mnohých bojovníkov za mier, jeho to však stálo všetky tituly a stratu boxerskej licencie od roku 1967 až do roku 1970.

Roky bez profesionálneho športu strávil Ali cestovaním po USA, nakoľko mu bol zhabaný aj pas a nemohol vycestovať. Zúčastnil sa viacerých prednášok o právach černochov a mierových konferencií. Stal sa akousi ikonou odporcov vojny. Postupne sa objavovalo čoraz viac hlasov z verejnosti a Alimu napokon bola licencia vrátená, no cestu na trón musel absolvovať od začiatku.

Prvý pokus v roku 1971 bol neúspešný, nakoľko v súboji neporazených s Joeom Frazierom, v tzv. Zápase storočia, prehral po pätnástich napínavých kolách. O tri roky neskôr ho však porazil, aj keď Frazier v tej dobe už nebol šampión v ťažkej váhe. Titul od neho získal George Foreman, ktorého Ali porazil v tom istom roku v africkom Zaire pred 60 000 divákmi. Zápas sa konal o štvrtej ráno a často je považovaný za jednu z najdôležitejších športových udalostí 20. storočia.

Druhýkrát šampiónom a večná sláva

Muhammad Ali sa tak stal druhýkrát šampiónom v ťažkej váhe a zdal sa byť neporaziteľným. Zažil si ešte jeden veľký zápas, tzv. Trhák v Manile ’75, a tento bol naozaj na hrane. Vyzývateľom bol starý známy – Joe Frazier. A aj keď šampión ostal nezdolaný, Ali sa po zápase vyjadril, že asi nikdy ešte nebol tak blízko smrti. Fraziera zdolal technickým knokautom po štrnástom kole. Počastoval ho dokonca aj titulom najlepšieho boxera na svete – “…ale až po mne.”.

Tri roky si Ali titul držal, no v 78-om podľahol relatívne neznámemu Leonovi Spinksovi, ktorý mal dovtedy profesionálne odboxovaných len 7 zápasov. Krátko na to ho však v odvete zdolal a tretíkrát sa stal šampiónom v ťažkej váhe. Už vtedy sa však u Aliho začali objavovať prvé príznaky Parkinsonovej choroby a tak v roku 1981 definitívne ukončil kariéru. Neodpustil si však ešte jednu šancu získať titul, no obhajca Larry Holmes ho v ringu doslova rozobral zaživa.

Ali napokon zomrel 3. júna 2016 na následky vážnych dýchacích problémov. Počas života bol však bojovníkom, s ktorým sa mohol málokto merať. Česť jeho pamiatke.

Externý redaktor

Článok bol publikovaný našim externým redaktorom. Chceš sa aj ty podieľať na našom obsahu? Kontaktuj nás